Kto, kde a prečo

Taliansko. Keď sa vysloví toto slovíčko, tak si väčšina z nás predstaví pizzu, cestoviny, Neapol, Rím, Benátky, lyžovanie v Dolomitoch, preplnené pláže na severe, Smaragdové pobrežie, taliansku módu. Masový turistický ruch.

Taliansko však pre mňa sú zabudnuté mestečká, rodinné farmy, olivobranie, vinobranie, dedinské slávnosti v každom ročnom obodobí, kde sa môžete najesť ručne robených cestovín s hríbovou, diviačou či hľuzovkovou omáčkou. Tých cestovín, ktoré ráno robili žienky doma v kuchyni a poctivo vaľkali a miesili a krájali..a možno vy s nimi. Na tých slávnostiach či pri olivobraní máte možnosť spoznať to pravé nefalšované Taliansko. Na rodinných farmách si sadnete za jeden stôl s gazdami a ich rodinami a spoločne ochutnáte z toho, čo sa im toho roku urodilo v záhrade, na poli či v sade. Domáce víno, olivový olej, nátierky, cestoviny, pečené prasiatko či jahňa, hríby, gaštany, človek by mohol pokračovať vymenuvávaním dobrôt od výmyslu sveta. Z terasy sa môžete pozerať do diaľav a obdivovať pokoj a kľud, ďaleko od davu načerpať novú energiu, pripadať si ako v rozprávke.
Vyberte sa so mnou na poznávaciu cestu po nespoznaných zákutiach tejto mnohotvárnej krajiny.

kto a čo
Volám sa Katarína Marčeková, pochádzam z Banskej Bystrice a po období strávenom v Nemecku som sa presťahovala do Ríma. Áno do Ríma, do večného mesta. A tu som si uvedomila, ako málo vedia ľudia nielen o Ríme, ale aj o Taliansku. Pretože Taliansko to nieje len Rím, Benátky, Florencia, Miláno, nákupy, jedlo, Dolomity na lyžovanie a Sardína či Lido di Jesolo k moru. Taliansko je ako farebná dúha, mnohoraké, a počas rokov môjho života tu som mala možnosť spoznať práve jeho farebnosť. A teraz aj vy spolu so mnou.
Pretože okrem toho, že v Ríme pôsobím ako sprievodkyňa (nech sa páči kľudne sa môžete na mňa obrátiť), chcem vám ukázať krásy rôznych kútov Talianska tak, ako ich poznám ja. Tak povediac z pohľadu domáceho. Sardínia to nieje len more, ale aj srdeční ľudia, skvelé jedlo a historické nuragy staré tisícky rokov. Lazio, to nieje len mesto Rím, ale aj veľká rôznorodá provincia s rozmanitými malebnými mestečkami a dedinkami postavenými na tufových skalách. Apúlia a Bazilikáta na juhu súperia krásou svojho mora so Sardíniou a kto by nechcel byť ubytovaný v typických okrúhlych príbytkoch „trulli“ , či nádherne zrekonštruovaných gazdovstvách „masserie“.
Presne toto je môj cieľ. Zažiť Taliansko z iného uhla pohľadu, mimo masovej turistiky a preplnených hotelov, mimo samozrejmosti. Nie ako jeden z mnohých, ale ako jedinečný klient na jedinečnom mieste.
Pretože si to zaslúžite.

kde a prečo
Južné Taliansko začína byť pre našinca známe len teraz, hoci Nemci a Angličania oblasti Apúlie a Bazilikáty objavili už pred viac ako 10 rokmi a skupujú tam nehnuteľnosti tak ako predtým v Toskánsku. Nenadarmo sa to momentálne nazýva aj Basilicata-shire. No a Apúlia si už niekoľko rokov za sebou zaslúžila modrú európsku vlajku za čistotu svojho mora. A ja by som doplnila aj za krásu.

Rím je veľkým lákadlom a často turisti navštívia len toto mesto vôbec sa nezaujímajúc o to, čo im provincia Lazio môže este ponúknuť. Nachádza sa tu veľa miest, ktoré sa dajú objaviť, kde môžete načerpať silu z prírody a aj tak sa nachádzate hodinu jazdy od Ríma a ešte menej od nejakej inej stredovekej pamiatky, mesta či malebnej dedinky ako sú Tarquinia, Tuscania, Barbarano Romano, Norchia, Calcata, ktoré si už len pre svoju malebnosť zaslúžia vašu pozornosť.

Ischia je večne zeleným ostrovom vyhľadávaným už od obdobia antiky pre svoje termálne pramene… Cisári tam chodili pravidelne, tak prečo nespoznať tento ostrov? Dokonca sa v jeho vodách môžete okúpať aj na Vianoce a tamojší podmorský svet je takisto vyhľadávaný potápačmi.
No a čo dodať k Sardínii? VIPky si ju volia pravidelne za miesto svojej dovolenky a momentálne sa stala dostupnou aj pre našinca. Lenže je škoda zastaviť sa na niektorej zo stoviek nádherných pláží a nepreskúmať vnútrozemie tohto ostrova nazývaného aj piaty kontinent. Nepreskúmať a nespoznať jeho zvyky, srdečnosť obyvateľov, jedlo a históriu.

No a toto všetko je najlepšie urobiť na rodinných farmách nazývaných v Taliansku agriturismo, kde si často široko rozvetvená rodina vie dopestovať zeleninu, ovocie, dochovať dobytok, olivy, hrozno na víno, vyrábajú domáci olej, víno, lekvár a ešte aj poskytujú ubytovanie zvedavcom v komfortne a typicky štýlovo zariadených izbách. Naozaj niet lepšej možnosti ako spoznať miesto kam ste sa vybrali na dovolenku.